Samuel Porubský dostal volejbal v športovej rodine prakticky do vienka a odmalička vedel, že je to jeho vyvolený šport.
Na svojom konte má mládežnícke tituly majstrov Slovenska, krajinu reprezentoval aj v mládežníckych reprezentáciách.
V treťom pokračovaní seriálu rozhovorov s hráčmi VK Slávia SPU Nitra predstavujeme práve blondiaka „Sapa“, ktorý si väčšinou necháva narásť aj figliarske fúziky.
Hoci je na palubovke nahrávačom, tentokrát sme si pomyselné roly pozmenili. My sme „nahrávali“ vážne aj veselé otázky, on „smečoval“ a odpovedal s jemu príznačným humorom.
Povráva sa, že z celého mužstva tráviš najviac času v posilňovni. Je to tak?
Je to pravda, ale neznamená to, že na to vyzerám. 🙂 Popri volejbale pracujem aj v posilňovni, takže tam trávim pomerne dosť času.
Máš staršieho brata volejbalistu a rodičov, ktorí hrávali volejbal. Takže bol si odmala často v telocvični?
Určite som bol veľmi živé dieťa a vyhľadával som všetky možné typy športov. Pamätám si, ako sme na sídlisku hrávali hokejbal či futbal, všetko možné, vyrábali sme si výstroj pre brankára i samotné brány, len aby sme mali s čím hrať. Brat ma odmalička brával všade so sebou s jeho kamarátmi (aj keď občas nemal na výber, ha-ha). Tiež sme si zlepšovali techniku pinkaním cez provizórnu sieť na posteli v rodičovskej spálni od rána do večera. Nie jedna lampa to prežila. 🙂
Za starších žiakov si začal hrával veľmi skoro. Ako si spomínaš na tie časy?
Prvýkrát som sa stretol s tréningami volejbalu ako šiestak na základnej škole po tom, ako ma na to nahovorili rodičia aj s bratom. Začal som trénovať s podstatne staršími chlapcami pod trénerkou Andovou. Vtedy ma na ihrisko však nepustili, keďže som behal vystretý popod sieťou. 🙂 Ale tam to všetko začalo. Neskôr som prešiel viacerými trénermi – Ivanom Valentom, trénerom Paškom a potom Mikušovičom, ktorí ma trénujú až dodnes.
Istý čas si hrával aj futbal za ČFK. Čo si stihol dosiahnuť vo futbalovej kariére a prečo sa skončila?
Myslím, že som pri futbale vydržal len jedno leto, potom mi už vonku bola zima. 🙂 Niečo sme vyhrali, niečo prehrali, presne si to nepamätám, ale viem, že som to nebral nejako vážne, skôr som sa hľadal a zabával. Nič prevratné som nedosiahol, určite by Messi zo mňa nevyrástol. 🙂
Koketoval si ešte s iným športom?
Prešiel som si futbalom, basketbalom, plávaním, ale mal som od začiatku jasné, že chcem hrať volejbal. Nemal som o tom pochybnosti, len som čakal na ten správny čas, keď budem starší.
Aké plagáty si kedysi mal v detskej izbe?
Bol som veľký fanúšik lega a videohier. Moja izba bola prelepená skôr takými plagátmi ako so športovcami. Taktiež som musel mať zvolenie od brata, keďže sme mali spoločnú izbu.
Aký typ žiaka si bol v škole?
Na základnej škole som bol poslušný žiak, zvrhlo sa to až na strednej, keď som dostal individuálny plán, ktorý skĺzol do toho, že som viac do školy nechodil, ako chodil…
Ktoré jedlá v školskej jedálni si neznášal?
Jednoznačne tarhoňu som neznášal, to mi zostalo až dodnes. 🙂 A aj kolienka s mäsom som nemal príliš v obľube.
Hovorí sa maturita je plot, ktorý buď prelezieš, alebo ťa cezeň prehodia. Ako to bolo v tvojom prípade?
Povedal by som, že som bol cez ňu prehodený, keďže som z tých šťastlivcov, ktorí maturovali počas pandémie, tým pádom nám len spriemerovali známky za štúdium.
Spomenieš si občas ešte na kadetský titul majstrov Slovenska v Poprade? Ako ste ho vtedy oslávili?
Samozrejme, že si spomínam. Bolo to naše prvé zlato z mládežníckych čias, výborná partia chalanov, dobrá organizácia turnaja, prišli nám fandiť naše rodinky, hralo sa nám skvele. Oslava bola taktiež na úrovni, začali sme ju už cestou domov v autobuse. 🙂
Ktoré najkrajšie chvíle ti zatiaľ volejbal priniesol?
Myslím, že majstrovstvá Európy do 18 rokov, aj keď sme tam neuhrali uspokojivý výsledok, bol to zážitok si zahrať proti súperom z Ruska, Talianska či Francúzska. Taktiež mládežnícke tituly a aj to, že som si veľakrát zahral s bratom, či už v Prievidzi alebo v Nitre.
Kto sú tvoji najväčší fanúšikovia? Máme pocit, že ich mávaš na zápase vcelku dosť.
Na zápasy chodí celá rodina, od rodičov, strýkov či starých rodičov, takže fandia všetci, ale musím povedať, že mamina s priateľkou sú na mňa zlaté, aj keď nehrám dobre. 🙂
Mal si niekedy takú krízu, že si chcel s volejbalom skončiť?
Každý deň, ale nie, ha-ha. Určite áno, v období na strednej škole som mal veľkú krízu a vlastne som s volejbalom aj na jednu sezónu sekol.
Stáva sa ti, že sa ti nechce ísť na tréning?
Určite áno, ale skôr je to tým, keď som veľmi unavený. Ale keď sa rozcvičím, už je dobre. 🙂
Za čo zvykneš platiť pokuty pokladníkovi?
Zatiaľ sa držím, nemávam tam horibilné sumy. 🙂 Sem-tam za nejaké minútové meškanie alebo za blbosť na tréningu…
Aký máš predzápasový rituál?
Určite sa dobre vyspať a predzápasovú kávu.
Ako dlho máš priateľku Aďu? Ako si ju zbalil?
Približne rok a pol. Zbalil som ju, keď sme spolu trhali burinu a ja som prihadzoval do jej kýblika, aby mala viac nazbierané. 🙂
Snažíš sa ju zasväcovať do pravidiel a zákutí volejbalu?
Áno, už pozná rozdiel medzi basketbalom a volejbalom. 🙂 Postupne sa naučí aj pravidlá. 🙂
Ako dlho by si vydržal na rybách?
S dedkom a bratrancom sme často chodili na ryby a veľakrát sa stalo, že sme za šesť hodín nič nechytili, takže s trpezlivosťou nemám problém. 🙂
Jazdil si už na koni?
Zatiaľ nie, ale určite by som to rád vyskúšal.
Keby si sa ocitol na vidieckej farme, aké činnosti by si zvládol?
Vrhol by som sa na kosenie, to ma baví a ukľudňuje. Nemám skúsenosti s inými vecami na farme, ale nebál by som sa toho. Vždy sa rád priučím novým veciam. 🙂
Na aké typy filmov chodíš? Máš obľúbeného herca či herečku?
Mám rád komédie, dobré horory, thrillery, akčné filmy, ale moja srdcovka sú marvelovky a hviezdne vojny, na to nedám dopustiť. Obľúbených hercov asi nemám.
O čom sníva Samo Porubský?
Snívam o domčeku na pláži so zdravou a šťastnou rodinkou a prácou, ktorá ma bude napĺňať, keďže volejbal sa nedá hrať naveky.
Predstav si, že frajerka je odcestovaná a ty máš voľný deň, bez tréningu a bez povinností. Ako ideálne by si ho strávil?
Určite by som oddychoval, pozeral seriály a vybehol niekam s rodinkou alebo s kamarátmi.
